Svetlo nášho života

Predstavme si na úvod jednoduchý príklad - kolobeh dňa a noci v prírode – striedanie svetla a tmy. Týmto kolobehom sa prirodzene riadili naši predkovia, počas noci odpočívali – pretože logicky po tme je ťažké vykonávať akúkoľvek prácu, a naopak - za jasného bieleho dňa boli aktívni, lovili, pracovali. To je však iba praktická stránka veci. Nemenej podstatnú úlohu zohráva aj náš organizmus a jeho fungovanie. Pôsobením tmy, alebo niektorých farebných spektier svetla (svetlo sa skladá z viacerých farebných zložiek) sa do tela vyplavujú hormóny, ktoré navodzujú potrebu odpočinku a spánku, to je prirodzený chemický proces v ľudskom organizme. Pre bdelosť a aktívnu časť dňa naopak potrebujeme biele svetlo, predovšetkým jeho modrú zložku. Tá funguje doslova ako energizér.  

Rovnica pre rovnováhu

Ideálny model skladby dňa predstavuje rovnica 16 + 8, teda 16 hodín pôsobenia svetla na ľudský organizmus určeného pre bdelú časť dňa a 8 hodín pre spánok. V prírode tento ideálny pomer nastáva v našich zemepisných šírkach okolo mája. Máj je však len jedným mesiacom v roku, čo to znamená pre život človeka počas ostatných mesiacov?  Inšpiráciu môžeme nájsť opäť  v minulosti u našich predkov, ktorí objavením ohňa výrazne zmenili pomer síl svetla oproti tme a predĺžili si tak bdelosť.  Pre vysvetlenie, žiarovky veľmi dobre kopírujú farebné spektrum ohňa, takže sa dá v skratke povedať, že v súčasnosti moderne využívame poznatky našich predkov a simulujeme prirodzené svetlo technicky. Teraz už teda vieme, že umelým svetlom môžeme predĺžiť aktívnu časť dňa podľa našich potrieb.

Svet ale nie je čiernobiely a medzi svetlom a tmou existuje zóna prechodu.  Na príklade dňa je to čas tesne po východe slnka a pred jeho západom. Toto svetlo obsahuje prevahu oranžových a červených zložiek a tie prirodzene stimulujú organizmus k prebúdzaniu alebo naopak na utlmovanie aktivity a relax.

Príklad z praxe

Ak má byť svetlo našim lojálnym a verným sluhom a má vychádzať v ústrety našim potrebám, musí obsahovať správny mix farieb. Tu sa dostávame k samej podstate fungovania svetla. Opäť si pomôžeme zjednodušeným ilustračným príkladom. Predstavme si veľmi zaneprázdneného človeka, ktorý má náročné zamestnanie a potrebuje pracovať 18 hodín denne. Zoženie si silné žiarovky s prevahou modrého svetla a bude si k práci svietiť deň aj noc. Zo začiatku bude stimulovaný k výkonu a nebude cítiť únavu. Keď však začne byť unavený, ale svetlo nestlmí, nedokáže si oddýchnuť a čas jeho odpočinku bude nedostatočný a nekvalitný. Po pár dňoch bude dezorientovaný, unavený a neschopný nielen akejkoľvek práce, ale dokonca aj odpočinku. Aký je záver? Z krátkodobého pohľadu, ak potrebujete prácu nárazovo dokončiť, (svetelná) stimulácia k výkonu môže pomôcť. Z dlhodobého hľadiska je však oveľa výkonnejší človek, ktorý aj pri vysokom pracovnom nasadení pravidelne kvalitne oddychuje. A na toto všetko má svetlo kľúčový vplyv.