V minulom článku sme si objasnili čo je to svetlo, aké má parametre a podľa čoho si vybrať správne osvetlenie do vašich nových priestorov. Jedným z dôležitých základných parametrov je aj teplota svetla, v ktorej hrá veľkú rolu práve modré svetlo. Na čo vplýva, kedy je dobrý sluha a kedy naopak zlý pán?
Svetelné spektrum viditeľného svetla sa skladá z viacerých zložiek a modré svetlo je len jedna z nich. Celé viditeľné spektrum tvorí modré, zelené a červené svetlo. Každá z týchto zložiek svetla má svoju vlnovú dĺžku, charakterizuje ich práve odtieň, podľa ktorého sú pomenované, určitá teplota vyjadrená v Kelvinoch a taktiež majú značný vplyv na ľudský organizmus. Práve pre tento vplyv je pre nás dôležité vystavovať sa všetkým svetelným teplotám, avšak ideálne len určitý čas a len vtedy, kedy majú na nás ten najlepší vplyv. Nášmu organizmu môže škodiť nadmerné vystavovanie sa určitému svetlu, ale taktiež aj jeho nedostatok. Kedy a akému svetlu by sme sa mali vystavovať počas dňa a prečo?
Modré svetlo má najnižšiu vlnovú dĺžku a po UV žiarení je to prvé viditeľné elektromagnetické žiarenie. Ľudovo povedané sa jedná o najstudenšie svetlo. Jeho vlnová dĺžka je od 400 – 500 nm a charakterizuje ho práve modrý odtieň, aj keď sa samozrejme nejedná len o modrú farbu, ale o teplotu daného svetla. Teplotu takéhoto svetla môžeme vyjadriť v Kelvinoch na stupnici >6500 K.
Vplyv na organizmus môže mať modré svetlo rôzny, a práve preto ho môžeme označiť za dobrého sluhu, no zlého pána. Môže totižto výrazne narušiť kvalitu spánku a cirkadiánny rytmus organizmu, no zároveň nás dokáže nabiť energiou.
Najviac modrého svetla vyžaruje modrá či zamračená obloha, obrazovky (PC, TV, smartfóny), alebo „studené“ žiarivky. Takémuto svetlu by sme sa mali vystavovať najmä ráno po prebudení. Modré svetlo zvyšuje hladinu stresového hormónu - kortizol, čo spôsobuje napríklad zvýšenie krvného tlaku, no zároveň nás dokáže „prebrať“ a „nabiť energiou“, v podstate podobne ako kofeín. Preto sa po rannej prechádzke pod jasnou oblohou môžete cítiť tak sviežo. Problém je, že kvôli obrazovkám na zariadeniach či starým žiarivkám sa modrému svetlu denne vystavujeme oveľa viac hodín ako je zdravé, a to najmä večer. V takom prípade môže byť náš stresový hormón na nezdravo vysokej úrovni, pričom sa naopak potláča tvorba melatonínu, a tým sa narúša náš spánkový cyklus a celý cirkadiánny režim. Okrem toho, dlhodobé vystavovanie sa modrému svetlu poškodzuje náš zrak. Práve preto je dôležité používať v poobedňajších a večerných hodinách moderné svetelné zdroje a svietidlá s režimom teplého svetla a na smartfónoch či iných obrazovkách nočný režim.
Zelené svetlo má vlnovú dĺžku 500 - 550 nm a túto vlnovú dĺžku naše oči vnímajú ako najjasnejšie svetlo. Jedná sa o druhý najstudenší odtieň po modrej a v našom organizme vyvoláva pokojnú a vyváženú náladu. Zaradiť by sme ho mali do produktívnej časti nášho dňa. Zelené svetlo dokáže ovplyvniť serotonín a dokonca aj endogénny opioidný systém v našom tele. Vďaka tomu sa môžeme cítiť pokojnejšie, no zároveň náš mozog dokáže pracovať produktívnejšie. Jeho teplota sa pohybuje okolo 4800 K a najviac prirodzeného zeleného svetla dokážeme prijať v prírode.
Teplota vyjadrená v Kelvinoch sa pohybuje medzi 5000 – 3000 K. Zatiaľ čo pri 5000 K môžeme toto svetlo označiť ako neutrálne, pri 3000 K sa už jedná o teplé svetlo. Žltý odtieň v nás môže vyžarovať radosť, šťastie a zároveň navodzuje relax. Toto svetlo je vhodné zaraďovať do našich životov najmä po práci vo večerných hodinách, kedy sa už pomaly chystáme na odpočinok.
Teplotu teplého svetla môžeme vyjadriť v Kelvinoch na najnižšej úrovni 3000 – 1000 K. Táto zložka svetla v našom organizme vyvoláva intenzívny relax, navodzuje príjemné pocity tepla, šťastia a vyvoláva v nás ospalosť. Červené svetlo je ideálne ako „lampička“ pred spaním. Podporuje tvorbu spánkového hormónu melatonínu a tým priamo ovplyvňuje pozitívne náš spánkový cyklus. Červené svetlo sa tiež používa napríklad pri ozdravovacích procedúrach poškodenej pokožky.
Každé svetlo má svoj význam, našou úlohou je vybrať si to vhodné v ten správny čas. V ďalšom článku sa pozrieme bližšie na cirkadiánny režim, čo to je a aký vplyv naň majú práve rôzne svetelné zložky.